Veronika Madajová: Fragmenty v podkroví

typ výstavy: autorská
místo konání: Nitrianska galéria (1999- )
termín: 2005/11/11 - 2005/12/14

poznámka:
Podkrovie
http://nitrianskagaleria.sk/event/fragmenty-v-podkrovi/
„Mám pred sebou obrázky neznámeho dievčaťa. Ba vlastne predsa niečo viac: dva, nie, tri dátumy. Dva ohraničujú čiaru života a tretí čas, kedy sa dievčina venovala maľovaniu týchto obrázkov. Tri body a predsa sa dá z nich veľa vyčítať: najprv to, že čiara života bola prikruto krátka, otázku vyvoláva aj onen nevšedný decembrový dátum – posledný deň roku 1987, keď sa všetci tešili a zabávali. A potom roky ´82, ´83 ktorými je datovaná väčšina obrázkov. Veronika mala šestnásť, keď vznikali. Nadané dievča, rado kreslí, rado maľuje, rado sa vyjadruje cez obraz. Zatiaľ skúša. Sama to poeticky vyznáva: nejde jej o nič viac, ako vyjadriť seba. ZATIAĽ… Keby bolo aj POTOM, mohlo by ť toho viac. Dynamická, až gestická kresba, zachytávajúca obrysy tvarov, bola prísľubom presného a zároveň SVOJHO, svojského videnia. Poväčšine ide o človeka, človečenskú tvár, o ľudskú postavu v jej základných obrysoch, ale i základnom geste – zľahka nahodené, i otrocky, no nie uťahane, „maskulatúrované“, ako to je na kresbe Bezruký – dôležité je tu telo. Tvár len ako dodatok, (ne)zámerne disproporčná. Prekvapivé sú Modré figúry. Stoja trochu pomimo, nie je dôležitá ich kompozícia, či práve ona áno? Viac pozícia, najviac tvar, ľahkým tušom plošne naznačený – ako otlačky Yvesa Kleina.
A ďalej Muzikanti. Prejavený je tu zmysel pre humor a nadľahčenie vážnosti. Veronika kreslí, čo sa jej ponúka, zachytáva motívy okolo seba, trénuje možnosti záznamu, raz celku, inokedy do detailu šrafuje babkinu tvár. Linajky na skutočnej tvári si túto (až insitne detailnú) techniku vynucujú. Skúsenosť kresby výborne zúročuje v maľbe, ktorá má do veľkej miery charakter maľovanej kresby. Cítiť plochu štetca, jeho ťah. Je to tak preto, lebo opäť je tu dôležitá živosť, pohyb, expresia.
Myslím, že Veronika nemala ďaleko predovšetkým k dobrej maliarke, výborne cítila farbu. Vždy som obdivovala fauvistov, ktorí si poradili s podobizňou, s portrétom, a pritom nemuseli tieňovať či ináč – tieň mal farbu. Farebná tvár – a taká autentická! Má výraz – melanchólie i smútku. Dokonalosť farby nás zaujme predovšetkým, až potom si všimneme tých príliš veľa prstov (Ruky pre dve oktávy). Nie, vôbec nám nemôžu prekážať. Tu na obraze nie sú navyše. A napokon tvár Chorej. Hľadíme si do očú, zlovestná žltá civí na nás horúčkou. Možno to nie si ty, Veronika. To len ten záhadný dátum 31. december 1987, ktorý odťal tento príbeh, spája náš pohľad s možnou príčinou.
Takže tak, Veronika. Nie sú to predsa iba tie dátumy. Tvoj krátky denník nevypĺňali len suché čísla. Zanechala si nám toho viac, preto sa môžeme zoznámiť. A tiež preto môžeme teraz spomínať. Aj ja – Eva Kapsová.“
Veronika Madajová (21.01.1967- 31.12.1987) * mladá výtvarníčka a klaviristka z Turzovky; autorka práce O výtvarných umelcoch z Kysúc (1982) a prvej kunsthistorickej monografie o kostole sv. Kráľa Štefana v Žiline pri Závodí (1985); maturovala na špeciálnom jazykovom gymnáziu v Banskej Štiavnici (1985), študovala švédsky-nemecký jazyk na FF UK v Bratislave (1987); zomrela náhle na Čertovici pri Brezne 21 dní pred 21. narodeninami.

Veronika Madajová: Fragmenty v podkroví

osoba   narození
Madajová Veronika   21. 1. 1967    

Veronika Madajová: Fragmenty v podkroví

instituce, obec, adresa
Nitrianska galéria (1999- ), Nitra (Nitra), Župné námestie 3

Veronika Madajová: Fragmenty v podkroví

osoba   narození
Fujak Július (Julo)   10. 10. 1966    
Sobotovičová-Francis Denisa