Jiří David: Príliš ľahká ... Závrať ... Panika ... Stendhalov syndróm ... Lokálna anestézia ... Geopornografia
typ výstavy: autorská
místo konání: Zahorian & Co. Gallery
termín: 2012/04/26 -
poznámka:
Pre Jiřího Davida je umenie najprirodzenejším prostriedkom podania správy o vlastnej existencii a zároveň tlmočenia toho, nad čím práve rozmýšľa, čím práve žije. Je to komplexný autor, nie v zmysle zložitosti ale v značení rôznorodosti či snahe o úplnosť. Svedčí o tom škála médií, ktoré vo svojej tvorbe využíva: začínal ako maliar a toto médium dodnes skúma, skúša, testuje. Jedným slovom ochočuje (série ako Biela a Čierna, Domov, Návrat, Brutálna abstrakcia; najnovšie Betónové obrazy). Svet, nielen za oceánom, ho pozná ako fotografa (cyklus Skryté podoby, 1991-1995 zaznamenal medzinárodný úspech, vystavený napr. v Jack Tilton Gallery v New Yorku v roku 1995). Praha je miestom jeho veľkolepých neónových inštalácií: Trnová koruna (2001) nad budovou Rudolfína, červené Srdce nad hradem (2002) rozprestreté na konci prezidentského obdobia Václava Havla. K tomu netreba opomenúť niekoľkoročnú fotografickú sériu o svojom synovi Danielovi, vlastné portréty Debil 1 a Debil 2 , Klíčovou sochu (2010) ako spomienku na Nežnú revolúciu a ... Jiří David je autorom nejednej podoby.
Jiří David je pravidelným spravodajcom a interpretom vlastných postojov a názorov nielen na veci verejné. Téma, ktorá však neustále a nepoddajne zamestnáva jeho myseľ je miesto a funkcia umenia v dnešnej spoločnosti: „Existuje dnes u nás jakási vynucená představa, přerostlá už v trend, že je třeba rozpustit formy umění do tzv. běžného života, nebo-li běžně žité sociální reality a nacházet v této rozpuštěnosti smysl. Čímž je mimo jiné silně akcentovaná otázka funkce umělcovy existence, kdy odpovědi většinou zní, že to čemu jsme věřili, že je umění, nemá v našem životě a pro náš život už žádný, nebo mizivý smysl, čímž umění dostává jiný obsah, který budeme muset i jinak označovat...“
Súpis samostatných i kolektívnych výstav Jiřího Davida je dlhý, dlhý, dlhý. Napriek tomu autor ku každej novej z nich pristupuje takmer ako panic. Akoby po prvý krát, a napriek tomu už opakovane, stále znovu a znovu predkladal svoju tvorbu bombardovaniu (auto)reflexie a (auto)kritiky. Dôkazom je i výstava „Príliš ľahká... Závrať... Panika... Stedhalov syndróm... Lokálna anestéza... Geopornografia...“, ktorá podlieha autorovmu osobnému prikázaniu Nepodľahneš! jednoduchému vystaveniu dávnejšie hotových prác. Inštalácie Pred pôvabom (2009-2011) a New Artmasturbation (2012) majú svoj pôvod v starších dielach (napr. príbeh sochy New Artmasturbation nachádza svoj počiatok v diele Imunní /2004, kombinovaná technika na plátne/, v ktorom možno rozpoznať samotného autora v tejto polohe.) V tejto novej podobe ich však autor vystavuje po prvý krát. Rovnako ako i plátno Proč je tak legrační, když holky hážou kameny (2011). Ostatné diela výstavy ako čierno biela kresba na stenu a kovový pôdorys galérie visiaci zo stropu sú „šité priamo na mieru“ ZAHORIAN&co GALLERY.
Výstava „Príliš ľahká ... Závrať ... Panika ... Stedhalov syndróm ... Lokálna anestéza ... Geopornografia“ v ZAHORIAN&co GALLERY je skúškou predstaviť Jiřího Davida v limitovanom priestore niekoľkých desiatok metrov štvorcových a snahou podať neklamnú výpoveď o jeho najnovšej tvorbe.
Jiří DAVID (1956) žije a pracuje v Prahe. Je vizuálnym umelcom, pracujúcim v rôznym médiách:maľba, socha, inštalácia, fotografia,... Bol spoluzakladateľom a členom (1987 – 1991) skupiny Tvrdohlaví a od roku 1990 kmeňovým autorom Galerie MXM v Prahe. V rokoch 1995 – 2002 bol vedúcim ateliéru vizuálnej komunikácie na AVU v Prahe, od roku 2004 vedúcim ateliéru Intermediálnej konfrontácie na VŠUP v Prahe. Aktuálne pôsobí na katedre Intermédií a digitálnych médií Fakulty výtvarných umení v Banskej Bystrici.
