Ako doma: Modelová situácia slovenského sochárstva 20. a 21. storočia

typ výstavy: kolektivní
místo konání: Dom umenia / Kunsthalle Bratislava (Slovenské centrum vizuálnych umení)
termín: 2017/03/31 - 2017/10/29

poznámka:
Výstavu ako „modelovú situáciu“ môžeme chápať ako jednu z možností, ako (v relatívne krátkom čase) naplniť inštitucionálnu potrebu zrealizovať výstavu, či expozíciu reflektujúcu zásadné vývinové obraty domáceho sochárskeho umenia 20. a 21. storočia – prechod od klasickej sochy až po aktuálne dianie, pre edukatívne ciele a prispieť k jeho poznaniu v radoch širokej verejnosti.

V základnej definícii sochárstva sa píše, že predstavuje prácu s materiálom, priestorom a časom. Teória umenia sa snaží analyzovať, ktorá z týchto troch častí identity sochy je podstatná a rozhodujúca v tom-ktorom období vývinu umenia. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia umenie poznačila i dematerializácia – teda proces odhmotnenia, intermediálne presahy a po totalitnom zneužívaní pamätníkového sochárstva nastal u nás výrazný „útek“ sochy z diskurzu verejného priestoru a strata vnímania hodnoty sochy v spoločenskom a politickom živote. K tomu všetkému sa pridáva neprítomnosť umelecky kvalitnej sochy pre novú architektúru.

Familiárny názov výstavy Ako doma odkazuje na niektoré témy súčasného sochárstva a je i narážkou na medziinštitucionálne vzťahy konzervatívnej inštitúcie, akou je SNG a KHB, prinášajúcej do diskusie nové a aktuálne umelecké názory zo slovenského prostredia i zo zahraničia. Výstava prezentuje diela prevažne domáce a z domácich zbierok. Rozmerom i rozsahom dominujú diela zo zbierky Slovenskej národnej galérie, ktorá ako je všeobecne známe, na dlhé obdobie stratila pre prebiehajúcu rekonštrukciu svoje rozmernejšie výstavné priestory. Jej zbierka jednoznačne patrí k cielene dlhodobo a koncepčne tvoreným zbierkam. Dlhé roky však bez adekvátnej možnosti vystavovania v takom rozsahu, ako si to tento druh umenia vyžaduje. Názov Ako doma môžeme čítať i v témach a materiáloch vystavených diel. Jednu z aktuálnych inštalácií predstavuje dom – panelák Tomáša Džadoňa, viaceré priestorové objekty a inštalácie sú tvorené z predmetov zariadenia domácností – z nábytku[1] a banálnych vecí privátneho priestoru. Pritom si treba uvedomiť, že objekty nás nielen definujú, ale i organizujú, animujú a iniciujú súvislosti. Objekty majú performatívnu a transformatívnu silu samy o sebe aj medzi sebou.[2] Rovnako to platí pre diela, ktoré navzájom vytvárajú iné, nové príbehy, súvislosti a vzťahy, ktoré by bez priestorového rozloženia, teda spoločného vystavenia, nevznikli.

Zámerom výstavy je koncentrovane predstaviť v jednom priestore výber diel monumentálnejších rozmerov, ktoré ostali pre svoju priestorovú náročnosť pomerne dlhé obdobie v depozitároch, mimo výstavných možností. Veľký rozmer a inštalačná náročnosť ich vlastne diskvalifikovali na poznávanie cez reprodukcie alebo prostredníctvom iných záznamov. Pritom „fyzickú“ skúsenosť považujeme v prípade vnímania vizuálneho umenia a zvlášť sôch za najpodstatnejšiu časť ich percepcie. Podľa americkej teoretičky a kurátorky Johanny Burtonovej sochu definuje krúživý pohyb okolo nej a tento pohyb dokola neumožňuje zachytiť umelecké dielo na jeden raz v celku.[3] Vybrané monumentálne diela majú súvis s architektúrou, vertikálne tvary u Jozefa Jankoviča, paneláková stavba Tomáša Džadoňa, inštalácia Michala Moravčíka evokujúca bránu i vežu, pričom prvé dve z nich zobrazujú stabilným objektom labilitu, drámu, blížiacu sa katastrofu. Socha ako stavba (či skladačka) je tvorená na základe stavebných princípov skladby viacerých komponentov a na tektonickom princípe formovania. Spojenie architektonických a sochárskych princípov predstavila v našom prostredí zásadná výstava Forma nasleduje...risk,[4] ktorú považujeme za medzník v interpretácii súčasného sochárstva.

V jednom priestore sa stretávajú diela od šesťdesiatych rokov s tými súčasnými, vytvorenými v nedávnom období autormi strednej a mladej generácie. Komponovanie diel v priestore, teda tvorba výstavy, bola kreovaná okrem potreby vystavenia monumentálnejších realizácií i metódou „zmiešaj a spoj“.[5] Intuitívne, náhodne, subjektívne a ahistoricky, slobodne, bez štýlových a materiálových hraníc s tým, že boli uprednostňované nedávne akvizície i diela dlhodobo priestorovo nezažité a nevystavované. Pritom bolo možné predstaviť len malé torzo zbierky. Primárne vystavené diela pochádzajú zo zbierky SNG, ich výber bol doplnený o niekoľko diel zo zbierok iných galérií a od autorov a až následne cibrený na základe vygenerovanej témy a odkrytej prostredníctvom exponátov. Diela pritom nemajú funkciu ilustrácie myšlienky, ale myšlienku de facto určili. Inštalácia výstavy a výber, i keď to nebolo cieleným zámerom, evokujú neprítomné, miznúce telo. Scénu oživujú svojím pohybom návštevníci, stávajúci sa aktívnou súčasťou inštalácie.

Výstave nepredchádzal dlhodobý a koncentrovaný historicko-teoretický výskum vývinu sochárstva v slovenskom umení, tvorbu zbierky však môžeme ponímať ako výsledok systematického výskumu viacerých odborníkov počas niekoľkých desaťročí existencie galérie.[6] V prezentácii sme sa vedome snažili vyhnúť dielam vyžadujúcim klasický inštalačný sochársky prvok – sokel, a tak fungujú diela v priestore akoby „samonosne“ – priamo na podlahe, alebo na stene, prirodzene zrastené s priestorom. Umenie inštalácie funguje na istej dávke performativity, v jednom priestore a čase sa ocitajú rozdielne umelecké prejavy a formy, rôzne jazyky a štýly, časové vrstvy. Prístup k výberu a konečná forma výstavy je otvorená, nezaťažená obmedzeniami a hranicami, definíciami a pojmami – okrem sochárstva, ktorého historický vývin samostatne prezentovať bez iných médií by bolo možno márnosťou.

Vladimíra Büngerová
Odborná spolupráca



[1] V roku 2002 – 2003 sa uskutočnila výstava NYBŰVITT – nábytok v súčasnom umení v synagóge Galérie Jána Koniarka v Trnav., ktorá prezentovala viacerých autorov inštalácií a objektov, ktorých základom bol nábytok. (kurátorky: Petra Hanáková, Alexandra Kusá).

[2] Jeřábková, Edith: Rozšírený editoriál. In: Jeřábková, Edith – Lang, Dominik (eds.): Lapidárium. Ateliér sochařství. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2014, s. 20.

[3] Burtonová, Johanna: Sochařství: Ne-Ne-Ne (Nebo krásný vzduch). In: Jeřábková, Edith – Lang, Dominik (eds.): Lapidárium. Ateliér sochařství. Praha : Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2014, s. 94.

[4] Centrum pro současné umění Futura a Karlin Studios, Praha a Slovenská národná galéria, Bratislava, 2007, kurátori: Jana Ševčíková, Jiří Ševčík, Monika Mitášová.

[5] Kulatý stůl / Dilema současného umění. In: Foster, Hal – Krauss, Rosalind – Bois, Yve-Alain – Buchloh, Benjamin H. D.: Umění po roce 1900. Modernismus, antimodernismus, postmodernismus. Bratislava : Slovart, 2007.

[6] Za všetky kurátorky zbierky moderného a súčasného sochárstva spomeňme Denisu Kahounovú, Zuzanu Bartošovú, Zoru Rusinovú.

zdroj: http://www.kunsthallebratislava.sk/event/ako-doma

Ako doma: Modelová situácia slovenského sochárstva 20. a 21. storočia

osoba   narození
Bartusz Juraj   23. 10. 1933    
Bartuszová Mária   24. 4. 1936    
Blažo Marko   8. 10. 1972    
Džadoň Tomáš   2. 3. 1981    
Jankovič Jozef   8. 11. 1937    
Kvetán Marek   14. 4. 1976    
Meliš Juraj   13. 7. 1942    
Moravčík Michal   12. 8. 1974    
Piaček Martin   18. 2. 1978    
Pichler Karol   22. 12. 1957    
Sceranková Pavla   24. 2. 1980    
Vargová Emőke   29. 7. 1965    

Ako doma: Modelová situácia slovenského sochárstva 20. a 21. storočia

instituce, obec, adresa
Dom umenia / Kunsthalle Bratislava (Slovenské centrum vizuálnych umení), Bratislava (Bratislava), Nám. SNP 12

Ako doma: Modelová situácia slovenského sochárstva 20. a 21. storočia

katalog kolektivní
  rok vydání   název (podnázev)
  2017   Ako doma / Like at Home (Modelová situácia slovenského sochárstva 20. a 21. storočia / Model Situation of Slovak Sculpture in the 20th and 21st Century)
průvodce
  rok vydání   název (podnázev)
  2017   Ako doma (Sprievodca výstavou)