Kitti Gosztola & Bence György Pálinkás: Wild Garden Utopia
typ výstavy: kolektivní
místo konání: Hlavné mesto Bratislava
termín: 2022/08/03 - 2022/08/06
poznámka:
Bratislava, Záhrada vodárenského múzea a Pink Whale, Dvořákovo nábrežie
Utópia divokej záhrady (Wild Garden Utopia) je sci-fi fikcia prezentovaná prostredníctvom rozprávania príbehov, kolektívnej práce, spoločného stravovania, inštalácií a videa. Je úvahou: aký môže byť najlepší scenár po nevyhnutnom kolapse ekosystému Zeme.
V 40. rokoch 19. storočia sa do záhrady v Leidene dostal z Japonska jeden kus samičieho exampláru pohánkovca japonského (krídlatky japonskej) a čoskoro ho Utrechtská spoločnosť pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo vyhlásila za „najzaujímavejšiu okrasnú rastlinu roka“. V roku 1870 William Robinson propagoval túto výnimočnú rastlinu vo svojej vplyvnej knihe The Wild Garden (Divoká záhrada) o rastlinách, ktoré dokážu rásť s minimálnou interakciou človeka napodobňujúcou divočinu. A tak sa stalo módou mať divokú záhradu. Pohánkovec japonský čoskoro unikol zo zajatia a začal sa správať prirodzene, rozšíril sa do záhrad, a aj mimo nich.
V roku 2022 už pohánkovec japonský pokrýva obrovské plochy v Európe a Severnej Amerike. Tieto kolónie pochádzajú z jedinej samičej rastliny: nové potomstvo môže vyrásť len z fragmentu materskej rastliny alebo z jej odrezkov.
Kitti Gosztola & Bence György Pálinkás na túto rastlinu nahliadajú z antropocentrického hľadiska. Vidíme rastlinu, ktorá dokáže zničiť infraštruktúru: domy, múry, cesty, ale vo svojom prirodzenom prostredí, v sopečnej krajine, je prvou rastlinou schopnou preraziť lávu a stať sa priekopníkom pre ostatné živé organizmy. V mestách robí práve to isté s betónom. Pohánkovec japonský sa snaží vybudovať nový ekosystém v nehostinnej mestskej krajine.
Utópia divokej záhrady sa odohráva v budúcnosti, keď na troskách starého ekosystému vzniká nový. V tejto ére primárneho nástupníctva vytvára priekopnícky druh pohánkovca japonského rozsiahlu monokultúru pokrývajúcu bývalý západný svet. Táto rastlina je kľúčovým zdrojom pre zopár preživších, kým sa o milión rokov nevytvorí rozmanitejšia rovnováha. Dovtedy musia s touto rastlinou nájsť zmier a používať ju na obživu, na budovanie prístreškov, ako i na hranie.
Gesto napodobňovania rastliny sa tradične spája so zberom úrody, keď sa ľudia zdobia obilnými klasmi, vijú sa dožinkové vence, organizujú sa alegorické sprievody, procesie, konajú sa oslavy úrody, slávnosti ukončenia žatvy – dožinky. Prezliekať sa za rastlinu, snažiť sa ňou byť, oživovať ju a uctievať ju je postoj zakorenený v empatii voči prírode. V budúcnosti bude táto vzájomná závislosť ešte viac zrejmá, musíme ju mať už teraz na pamäti.
Zdroj: https://kunsthallebratislava.sk/program/kitti-gosztola-bence-palinkas-wild-garden-utopia/
